História
V roku 1951 sa v meste s bohatou kultúrnou tradíciou otvára kultúrno-vzdelávacia ustanovizeň – Hudobná škola.
Prvopočiatky jej existencie sú spojené s menami Ladislava Hrdinu a Ladislava Lacknera – zanietencami, kotorí výraznou mierou prispeli k rozvoju hudobného školstva na Slovensku ale i s menom čerstvej absolventky štátneho konzervatória v Bratislave Vierou Tauchmanovou (neskôr Pihorňovou). Bola prvou riaditeľkou a pedagógom školy, ku ktorej pribudli ďalší: Alžbeta Konková, František Repa, Alžbeta Čekanová, Priska Markovichová atď.
Päťdesiate a šesťdesiate roky boli rokmi kryštalizácie hudobného školstva a zápasom o vhodné priestory, dostatok uhlia na kúrenie, zariadenie či nástrojové vybavenie tried. Zodpovedný pedagogický prístup vtedajších učiteľov prináša prvé plody svojej práce s deťmi v podobe absolventov. Z pôvodných 2 či 4, ročne opúšťa brány školy striedavo 12-15 absolventov. Šesťdesiate a a sedemdesiate roky boli obdobím celoštátnej prestavby hudobných škôl o čom svedčí i nový názov Ľudová škola umenia. Bola to podstatná ideová zmena chápania umeleckej školy. Tieto roky boli tiež obdobím návratu bývalých odchovancov a nástupom mladých pedagógov.
V roku 1976 sa škola vďaka asanačným prácam presťahovala z nevyhovujúcej budovy na Jilemnického ulici do priestorov „starej pošty“. V septembri 1985 bol do funkcie riaditeľa školy menovaný Dušan Kristiník. Jeho nadšenie a organizačné schopnosti oživili dianie a rozvoj školy, čoho dôkazom bolo rozšírenie sláčikového odboru, vybudovanie malej koncertnej sály, zakúpenie hudobných nástrojov.
Významné spoločenské zmeny a slobodné voľby dali možnosť novému vedeniu v roku 1990 realizovať svoje predstavy o umeleckej škole. Jeho enormné úsilia, ale i pomoc rodičov priniesli svoje ovocie – novú budovu školy. Po rôznych úpravách sa z bývalého OV KSS stáva základná umelecká škola, ale miesto tu nachádza i okresná knižnica, metodické a inšpekčné centrum, poslanecká kancelária, psychologická poradňa.
Usilovná a húževnatá práca pedagógov a žiakov posúva školu medzi najúspešnejšie na Slovensku, výsledkom čoho je každoročný nárast záujmu o štúdium. V súčasnosti brány školy ročne opúšťa v priemere 100 absolventov. S počtom 1300 žiakov sa škola radí medzi najväčšie v kraji s možnosťou vyučovania v hudobnom, výtvarnom tanečnom a dramatickom odbore.
Každý z týchto odborov sa môže pochváliť veľkým množstvom úspechov, titulov a ocenení z domácich ale i zahraničných súťaží a prehliadok. Veľké množstvo prijatých absolventov na stredné a vysoké školy umeleckého zamerania vytvára výborné možnosti komunikácie a spolupráce s týmito inštitúciami
Nie zanedbateľné sú medzinárodné vzťahy školy s mládežou a školami v Rakúsku, Čechách, Nemecku, Francúzsku. Slovensko, ale i naše mesto sme reprezentovali na súťažiach a prehliadkach v Rakúsku, Taliansku, Turecku, Anglicku, Nemecku, Poľsku, Rusku, Holandsku, Slovinsku, Chorvátsku, Belgicku a Japonsku.
Organizovaním pravidelných koncertov, tanečných vystúpení, divadelných predstavení a výstav dávame možnosť našim žiakom prezentovať výsledky ich práce pred verejnosťou a rodičmi.
Snahou vedenia školy je približovať umenie žiakom i verejnosti organizovaním koncertov mladých umelcov. symfonických koncertov, súťaží, prehliadok, tvorivých dielní, výchovných koncertov pre školy nielen zo Senice, ale aj z okolitých obcí.
Tvorivá atmosféra a nadšenie, odborné a umelecké kvality prinášajú do výchovnej práce a života školy pocit spolupatričnosti, radosti, vzájomnej úcty a uznania, porozumenia a lásky k umeniu.
Hudobný odbor
Žiaci a pedagógovia hudobného odboru sa od prvých rokov existencie školy podieľali na rozvoji kultúrneho života v Senici. S postupným prílevom nových kvalifikovaných pedagógov narastá počet žiakov i kvalita vyučovania. Prvé výraznejšie úspechy na krajských a celoštátnych súťažiach ĽŠU prichádzajú v r. 1978 (klavír – Mirka Křečková a Ronald Šebesta). Rok 1985 bol mimoriadne úspešný pre žiakov klarinetovej triedy p.uč. Gála – Róbert Šebesta získal v celonárodnom kole súťaže ĽŠU 4. miesto, Marek Hutta 1. miesto, duo R. Šebesta - M. Hutta – 1. miesto a trio R. Šebesta - M. Hutta - A. Repa – 1. miesto.
Od roku 1993 začali vznikať nové súťaže celoslovenského aj medzinárodného významu, na ktorých nechýbali ani žiaci z našej ZUŠ. Ide napríklad o súťaže: Schneiderova Trnava, Detská interpretačná súťaž v Banskej Bystrici, Stančekova Prievidza, Nitrianska lutna, Mladí klaviristi a Mladí gitaristi v Bratislave, medzinárodná súťaž Yuventus Canti vo Vrábľoch a ďalšie. Dosiahnuté výsledky svedčia o vysokej odbornej kvalite ich prípravy.
Naša škola je organizátorom regionálnej súťažnej prehliadky „Klavírna Senica“ a v štvorročnom cykle organizuje aj regionálnu súťaž v hre na akordeóne a keyboarde.
Výtvarný odbor
Výtvarný odbor bol otvorený v školskom r. 1964/65. Prvou vyučujúcou bola Priska Markovichová.
Presťahovaním do terajšej budovy školy v r. 1990 získal výtvarný odbor vhodnejšie podmienky a postupne vzrastal počet žiakov a pedagógov. Vyučovanie sa obohatilo o nové predmety s možnosťou využívať keramickú dielňu a grafickú učebňu. Začala sa vyučovať aj textilná tvorba. Trpezlivá a tvorivá pedagogická práca rozvíjajúca talent a výtvarné schopnosti začala prinášať svoje ovocie v podobe ocenení na celoslovenských i medzinárodných súťažiach a prehliadkach.
Najväčším ocenením a úspechom však pre školu a pedagógov sú desiatky úspešných absolventov stredných a vysokých škôl výtvarného zamerania. Dnes obohacujú náš život výtvarnými dielami, vracajú krásu a pôvodný vzhľad historickým pamiatkam, sú úspešnými dizajnérmi v automobilovom priemysle, nábytkovými dizajnérmi, záhradnými či bytovými architektmi, scénografmi, kostýmovými výtvarníkmi. Viacerí dnes odovzdávajú základy estetiky a tvorivého myslenia v materských, základných, stredných a základných umeleckých školách ako výtvarní pedagógovia.
Okrem vyučovania v ateliéroch školy pedagógovia výtvarného odboru zorganizovali a na základe projektov uskutočnili viacero tvorivých dielní, pri ktorých sa úspešne rozvinula spolupráca s mladými výtvarníkmi z Rakúska a Českej republiky. Spoločné stretnutia nazvané Plenér, ale i spoločná prezentácia vzniknutých výtvarných prác na výstavách pokračujú až do súčasnosti. Pre inšpiráciu si pedagógovia i žiaci chodia na prieskumy do Vysokej školy výtvarného umenia, Školy úžitkového výtvarníctva a do výstavných siení a galérií v Bratislave i v Senici.
Tanečný odbor
Tanečný odbor bol založený v školskom roku 1972/73. Prvou učiteľkou bola Jana Budišová, členka baletu SND, ktorá pôsobila ako externý pedagóg do júna 1973, kedy tanečný odbor zanikol.
V roku 1982 sa obnovilo vyučovanie v tanečnom odbore príchodom novej učiteľky Anny Antálkovej. Začala sa nová éra tanečného odboru, ktorý vychoval veľa mladých ľudí, ktorí svoje tanečné posolstvo rozsievali a rozsievajú ďalej, nielen mimo nášho mesta, ale i Slovenska.
Tanečné oddelenie navštevovali i žiaci, ktorí sa venujú tancu alebo divadlu profesionálne – napríklad Vladimír Adásek, Bibiana Ondrejková, Lenka Pípová, Eva Klimáčková, Martina Klimáčková, Ján Slezák. Niektorí absolventi pôsobia ako pedagógovia – Iveta Baloghová, Eva Fiderická, Vladimíra Lukačovičová. V roku 1993 učiteľky Anna Antálková a Eva Fiderická založili z najlepších tanečníkov školy súbor, ktorý pracuje po názvom SCREAM. Už od začiatku títo talentovaní žiaci žali úspechy a to nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Zúčastňovali sa celoslovenských, európskych a svetových súťaží, z ktorých priniesli množstvo popredných umiestnení. V Screame vyrástlo počas jeho dvadsaťpäťročnej existencie nespočet tanečníkov, z ktorých sa mnohí i naďalej venujú tancu – či už profesionálnemu alebo ako svojej záľube. Za všetkých možno spomenúť Daniela a Ondreja Antálkovcov, Natáliu Blahovú, Zuzanu Gašparovú, Dominiku Kocourkovú. Na ich úspechy nadväzujú ďalšie generácie tanečníkov.
V súčasnosti má tanečný odbor viac ako dve stovky žiakov v troch triedach. Žiaci sa pravidelne predstavujú na koncertných vystúpeniach, výchovných koncertoch a kultúrno-spoločenských podujatiach.
Literárno-dramatický odbor
Bol otvorený v roku 1978 pod pedagogickým vedením pani učiteľky Gogárovej. Z personálnych dôvodov odbor zanikol v roku 1980.
O jeho znovuzrodenie sa pričinila v roku 1983 PaedDr. Anna Gamanová, ktorá v roku 1984 založila aj detský divadelný súbor Zádrapky (ZÁhorácke DRAmatické PoKusY).
Vedúcou osobnosťou a dušou dramatického odboru bola až do svojej nečakanej smrti 1.9.2001. S jej menom sa spájajú najväčšie úspechy Zádrapiek v oblasti detského divadla, divadla poézie, pantomímy, muzikálov i individuálnch prednesov. Jej rukami prešlo veľa detí, z ktorých mnohí zostali verní divadlu ako herci, režiséri a dramaturgovia, ako Helena Krajčiová, Bibiana Ondrejková, Lenka Pípová, Erika Pláňavská, Martina Klimáčková, Zuzana Ožvoldíková, Natália Drabičšáková, Mária Repková, René Parák, Vladimír Adásek, Gregor Hološka, Ján Slezák, Andrej Štermenský, Milan Mikulčík a ďalší.
Prvou úspešnou inscenáciou súboru Zádrapky bola Princezná Kvapôčka podľa rozprávky J. Pavloviča. V roku 1984 sa začalo obdobie úspešných inscenácií detských recitačných kolektívov, z ktorých vavríny zožali najmä Cirkus Hwatari (D. Hevier), Prečo išlo vajce na vandrovku (J. Navrátil, Ľ. Feldek).
Vynikajúcu úroveň dosahovali aj študentské divadlá poézie. Z nich treba spomenúť najmä predstavenie Epifánie autorov liverpoolskej scény, po získaní druhého miesta na Hviezdoslavovom Kubíne sa súbor zúčastnil festivalu v Liverpoole. Ďalej Sebaobviňovanie I, Sebaobviňovanie II (F. Kafka - P. Handke.). Úspech mali aj muzikály Kráľovstvo kvetov a Malá morská víla.
Poslednými režijnými prácami A. Gamanovej bolo divadelné predstavenie Čudní ľudia a divadlo poézie Cigánske leto, ocenené na Hviezdoslavovom Kubíne cenou.
Od septembra 2001 sa na 16 rokov ujala vedenia odboru Štefánia Jánošová, od septembra 2017 ju vystriedala Linda Petráková.
V súčasnosti navštevuje literárno-dramatický odbor približne stovka žiakov v troch triedach. Pravidelne prezentujú výsledky svojej tvorivej činnosti pred rodičmi, spolužiakmi a ďalšou verejnosťou, zúčastňujú sa súťaží v umeleckom prednese, súťaží detských divadiel a divadiel poézie, z ktorých každoročne prinášajú popredné umiestnenia.